reklama

Letisko M. R. Štefánika – najkrajšia vstupná brána do Európy

Každý národ reprezentuje štát, každý štát reprezentuje národ. Tieto dva prvky, ktoré zo všeobecného hľadiska splývajú v jeden celok, majú vo väčšine prípadov záujem napredovať, rásť a tiež reprezentovať sa na pred inými. Tak ako žiaden podnikateľský subjekt nemôže existovať bez určitej formy propagácie, tak ani štáty, respektíve národy nemôžu žiť niekde na okraji záujmu. Možno niekde v rovníkovej Afrike až tak na propagácii štátu nezáleží, no v strednej Európe a najmä v konkurencii veľkého počtu okolitých vyspelých štátov určite. Myslím si, že obrovským problémom Slovenskej republiky v poslednej dobe je, absolútne zlá propagácia smerom von, spôsobená honom za peniazmi, lenivosťou a sprostosťou ľudí mysliacich iba na seba. Už niekoľko rokov mám pocit, že sme slepým národom, niekedy mám až odpor patriť do tejto masy ľudí. Najmä posledné asi tri roky priniesli množstvo okamihov, kedy som sa za náš národ skutočne hanbil. Preto som sa rozhodol, podeliť sa o svoje postrehy. Svoj seriál som rozdelil do troch častí: 1. Letisko M. R. Štefánika – najkrajšia vstupná brána do Európy 2. Eurovízia nepotrebuje Slovensko, ale Slovensko potrebuje Eurovíziu 3. Ná

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)


Naše hlavné mesto má množstvo skvostných reprezentačných vstupných objektov, no zazmienku stojí hlavne Letisko M. R. Štefánika. Najväčšie a najhlavnejšieslovenské letisko, s prívlastkom medzinárodné, bolo známe svojouprispatosťou už od vzniku samostatnej republiky. Nečudo! Veď sme boli bývalákomunistická republika, s hlavným mestom v Čechách, bez stabilnejaerolinky, bez kontaktov a koridorov, s pár starými lietadlami. Párkilometrov na západ, navyše úradovalo zabehnuté svetoznáme letisko Schwechat.Žiadne pozitívum a mnoho negatív nasvedčovalo, že letisko nemá perspektívua ostane navždy akousi honosnou garážou pre vládny špeciál a atrapouslúžiacou na pár letov, aspoň kvôli zabezpečeniu elementárneho spojenia zosvetom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo bolo nereálne, stalo sa realitou. Bratislavské letisko sapo roku 2000 začalo nebezpečne prebúdzať. Viacerí zrejme neverili vlastnýmočiam, no bolo to skutočne tak. Mnoho sezónnych letov, rastúca životná úroveňSlovákov a vznik nízko nákladových leteckých spoločností, spôsobilnárazový a dovtedy nevídaný rast leteckej dopravy na našom najväčšomletisku. Cestujúci pribúdali a letisko sa mohlo konečne tešiť z ruchua vyťaženosti. Radosť však panovala dovtedy, kým sa nezistilo, že kapacitaletiska bude čoskoro naplnená a treba niečo podniknúť, aby bolo letiskopripravené znášať nápor cestujúcich aj v budúcnosti. A tu sa začalveľký príbeh.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čas bežal a nenašiel sa nikto, kto by navrhol dlhodobúkoncepciu rozvoja. Samozrejme, že hlavným problémom boli peniaze. Jediný, ktonavrhol naozaj realizovateľné riešenie dlhodobého rozvoja letiska a toprostredníctvom súkromného kapitálu, bol minister bývalej vlády Prokopovič. Samozrejmemnoho odporcov, na čele s bývalou opozíciou s Róbertom Ficom, boloproti, no riešenie iné nenavrhli a tak za začalo s realizáciou, ktorúnavrhla Dzurindova garnitúra. Podiel letiska sa predal konzorciu TWO ONE,ktorého výhodou bolo, že nie je čisto zahraničné, nakoľko v ňom bolazastúpená aj skupina PENTA.

Letisko malo stanovený plán investícií, pričom celkovo samalo investovať viac ako 18 miliárd, čo je závratná suma, ktorú by si Slovenskárepublika nikdy nemohla dovoliť vyčleniť, z napätého deficitného rozpočtu.V tomto období mali byť práce na novom terminály v polovicia mali sa budovať aj iné súčasti letiska nevyhnutné na zabezpečenieprevádzky. Konkrétne položky do ktorých sa malo okamžite investovať nájdete tu:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Výhoda predaja letiska bola nielen v množstveinvestovaných peňazí, ale hlavne v tom, že prestavba a modernizáciasa mala začať okamžite, pretože už v tom čase bola prevádzka letiska nahranici únosnosti. Terajší terminál už dávno nestačí a vybavovaniepasažierov v stanoch sa stalo bežnou praxou. Takéto pohodlné odbaveniev stane na nás čaká v Kosove a možno v pár zakaukazkýchrepublikách, nuž a samozrejme v Bratislave. Bol som šokovaný, keď somsa dozvedel, že kapacita letiska je 400 000 cestujúcich ročne.V čase, keď pán Fico zrušil predaj konzorciu TWO ONE, letisko prepravovalouž viac ako 1 800 000 cestujúcich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vtedy a aj dnes si myslím, že novozvolený premiér Fico konalešte v povolebnej agónii a neuvedomoval si, čo činí. Ak niektoodmietne okamžitú 18 miliardovú investíciu od konzorcia, ktoré je spoloviceslovenské v čase, keď letisko prepravuje o milión a polcestujúcich nad svoju kapacitu, je priam odsúdeniahodné. To, že nemal náhradnériešenie ani nehovorím. Okrem toho, že 18 miliárd vyhodil von oknoma letisko odsúdil na začiatok konca, ohrozil do budúcnosti aj rozpočetSlovenska, nakoľko dodnes nie jasné, koľko zaplatíme v medzinárodnejarbitráži.

Jediným argumentom Róberta Fica v tom čase bolo, želetisko padne do rúk Viedne a tá ho odsunie na druhú koľaj. To však nebolapravda. Letisko Viedeň kapacitne taktiež už dlhšie nestačí a tak bolov pláne prerobiť existujúce pristávacie dráhy v Bratislavea zabezpečiť tak možnosť pristávania aj väčších lietadiel. Nové spojenieletísk by tak zabezpečilo pristávanie určitého percenta lietadiel,z dôvodu nedostatočnej kapacity namiesto Viedne v Bratislave.Preprava ľudí medzi letiskami mala byť zabezpečená rýchlovlakom.V Bratislave by teda došlo k zvýšeniu počtu prepravcov a destinácií,do ktorých by sa lietalo priamo z nášho hlavného mesta. Navyše lety, ktoréby boli z Viedne by sa odbavili v Bratislave a pasažieri by sapresunuli vlakom na Schwechat. Odpadla by tak aj jazyková bariéraa problémy s cestovaním. Dokonca bolo v pláne, žev Bratislave vznikne aj linka priamo do New Yorku.

Dnes by sme teda mali supermoderné letisko s kapacitou6 miliónov, viac liniek priamo z Bratislavy, rýchlovlak na Schwechat,vyťažené letisko, nové pracovné miesta, poschodové parkovisko, reprezentatívnuvstupnú bránu do krajiny, pohodlné cestovanie a nezaťažený štátnyrozpočet. Nemuseli by sme cestovať množstvo kilometrov do okolitých hlavnýchmiest.

A čo máme? Letisko, na ktorom klesá počet cestujúcich,pretože nemôže pokryť ich zvýšené nároky a tiež nemôže prijímať viac letova tak uspokojiť dopyt po nových destináciách. Máme letisko s odbavovacímipriestormi v stanoch. Parkovisko, ktoré poskytuje miesta len pre polovicuzáujemcov. Dráhu, ktorá nespĺňa žiadne parametre a nemôžu na ňu pristávaťveľké lietadlá. Letisko Viedeň spustilo výstavbu novej dráhy, čím zvýšikapacitu a tým aj konkurenciu nášmu letisku. Po zrušení predaja nášholetiska, znížili na Schwechate ceny, čo spôsobilo odlivniekoľkých liniek do Viedne. Rakúšania spustili masívnu kampaň na propagáciuletiska. Slováci naďalej cestujú 60km do Viedne a 500 km do Prahy, namiesto cestovaniapriamo od nás. Máme horšie letisko ako Sofia, Tirana, Ľubľana, Riga, Jerevan,Tallin a vlastne máme to najhoršie letisko v okolí a tiežv porovnaní s oveľa menej vyspelými krajinami. Máme na krku 18miliardovú arbitráž a premrhanú šancu.

Róbert Fico asi po roku zistil, že neurobil dobrea začal konečne riešiť otázku letiska. Výsledkom bolo majstrovské riešenie.Letisko sa ma stať cargo uzlom. Po prvé, je to nereálne a po druhé, ak bysa tak stalo, gratulujem k lukratívnym pozemkom v širokom okolí letiska.O čerstvom vzduchu ani nehovorím. Keď sa Ficovi všetci vysmialia jeho plán zmietli zo stola, prišiel s ďalším riešením. Za miliarduide modernizovať terminál. Naozaj horibilná investícia. Štát bude mať meneja letisku to nepomôže. Z miliardou korún môže ísť akurát obracaťvetry na Kolibu. Za miliardu korún mal byť vybudovaný podľa predošlých plánovlen batožinový systém a on ide za túto smiešnu sumu modernizovať celéletisko. Keď si odmyslíme pár miliónov, čo im utečie do vreciek, tak si naozajpomôžeme. Gratulujem, téma letiska je vyriešená. Opäť sme dali možnosť na rastiným. Však my na to máme, aby sme chodili do Budapešti, Prahy a Viedne.Prečo by sme mali lietať od nás? Super moderné a nové letiská, aké majúhlavné mestá aj zaostalejších krajín ako je tá naša, nám nie sú treba. Superstudená sprcha akou oblejeme každého zahraničného návštevníka, je určiteprospešná. Spime naďalej na vavrínoch a počkajme si kým nás všetci obehnúsprava aj zľava.

Fico neustále tvrdil, ako chceme lukratívne a konkurencieschopnéletisko len tak predať. Nenapadlo ho však zrejme, že lukratívne bezrekonštrukcie určite nebude a tiež zabudol, že ak momentálny stav okololetiska bude pretrvávať, tak ho zničíme úplne. Keď Viedeň dostavia novú dráhu a terminál,som zvedavý, čím dokáže Bratislava svoju konkurencieschopnosť. Zrejme ibanižšími cenami. Prepravcovia však rýchlo zistia, že radšej zaplatia viac tam,kde sa budú mať možnosť aspoň občerstviť, na rozdiel od Bratislavy.

Ak máte čas posurfujte po sieti a pozrite si letiská v Tirane , Jerevane či Sofii . Uvidíte, ako je možné v iných mestách to čo je nemožné u nás. Podotýkam, že na každom letisku v spomínaných mestách prejde menej pasažierov ako na našom a taktiež podotýkam, že každé z týchto miest je neporovnateľne zaostalejšie ako Bratislava a sú hlavnými mestami oveľa menej ekonomicky rozvinutých krajín.

Peter Valach

Peter Valach

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Snažím sa vnímať svet a robiť si naň názor. Budem rád ak si ho prečítate a svoj vlastný postoj potom vyjadríte v diskusii. Rád diskutujem a sledujem argumenty iných. Zoznam autorových rubrík:  BratislavaZaujímavostiSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu